arrow-leftarrow-rightchevron-downchevron-leftchevron-rightchevron-upenvelopefacebook-altfacebookfilterhamburgerinfoinstagrampackagephone-callpinterestplay-circlequotesearchsettingsshopping-carttiktoktruckuseryoutube

Pri nákupe nad 40 € je doprava zdarma v rámci Slovenska

Omega-3: účinky, zdroje, nedostatok a správne dávkovanie

omega-3

V súčasnosti sa o omega-3 mastných kyselinách hovorí čoraz viac. Prečo ich však organizmus vlastne potrebuje? Akú úlohu zohrávajú EPA, DHA a ALA a aký je rozdiel medzi omega-3 získanými z rýb a z rastlinných potravín?

V našom článku sa dozviete, na čo je omega-3 dobrá, z ktorých potravín ju môžeme prijímať a čo je vhodné vedieť o jej nedostatku.

Na čo je omega-3 dobrá?

Omega-3 mastné kyseliny sa často označujú ako dobré tuky, ide však o oveľa viac.(1) Sú to polynenasýtené mastné kyseliny, ktoré zohrávajú dôležitú úlohu pri stavbe bunkových membrán, ako aj v procesoch fungovania kardiovaskulárneho systému, imunitného systému, nervového systému a hormonálnej činnosti. Spomedzi omega-3 sú najdôležitejšie ALA, EPA a DHA a hoci patria do rovnakej skupiny, v organizme neplnia úplne rovnakú úlohu.

Aké omega-3 mastné kyseliny poznáme?

Spomedzi omega-3 mastných kyselín sa najčastejšie spomínajú tri:

  • kyselina alfa-linolénová, teda ALA,
  • kyselina eikozapentaénová, teda EPA,
  • kyselina dokozahexaénová, teda DHA.

Z chemického hľadiska všetky tri patria medzi polynenasýtené mastné kyseliny, pochádzajú však z odlišných zdrojov a v organizme plnia rozdielne funkcie.

ALA sa nachádza predovšetkým v rastlinných potravinách, napríklad v ľanových a chia semienkach, vlašských orechoch, ako aj v ľanovom, repkovom a sójovom oleji. ALA je esenciálna mastná kyselina, čo znamená, že organizmus si ju nedokáže vytvoriť sám, a preto ju musíme prijímať prostredníctvom potravy.

EPA a DHA sú takzvané mastné kyseliny s dlhým reťazcom. Získavame ich predovšetkým konzumáciou tučných morských rýb, ako sú losos, sardinky, makrela a sleď. DHA sa nachádza vo veľkom množstve najmä v mozgu a sietnici, preto má významnú štrukturálnu úlohu.

EPA, DHA a ALA

Jedným z častých nedorozumení je, že ALA, EPA a DHA sú navzájom zameniteľné alebo sa môžu navzájom nahradiť. Je síce pravda, že organizmus dokáže časť ALA premeniť na EPA a následne na DHA, tento proces však neprebieha úplne, aspoň nie v takej miere, ako by sme potrebovali. Premena ALA na EPA a DHA je veľmi obmedzená, preto môžu byť pri zvyšovaní hladiny EPA a DHA praktickejším riešením priame zdroje z potravy.

To môže byť obzvlášť dôležité pre ľudí, ktorí konzumujú málo rýb alebo ich nekonzumujú vôbec. Rastlinná strava bohatá na ALA môže prispieť k príjmu omega-3, nemusí však zabezpečiť rovnakú hladinu týchto mastných kyselín ako konzumácia rýb alebo výživových doplnkov obsahujúcich EPA a DHA.

Tieto mastné kyseliny sú okrem iného súčasťou bunkových membrán a podieľajú sa aj na tvorbe signálnych molekúl, ktoré ovplyvňujú mnohé procesy v organizme.

Aký je rozdiel medzi rastlinnými a živočíšnymi zdrojmi omega-3?

Rozdiel spočíva predovšetkým v tom, akú omega-3 mastnú kyselinu prijímame z konkrétnej potraviny. Rastlinné zdroje, ako sú ľanové semienka, chia semienka a vlašské orechy, obsahujú najmä ALA. Ryby a morské plody naopak poskytujú priamo EPA a DHA.

To neznamená, že mastné kyseliny z rastlinných zdrojov sú menej hodnotné. ALA je sama osebe esenciálnou živinou. Ak však niekto nekonzumuje ryby, alternatívnym zdrojom vo forme výživového doplnku môže byť olej z rias, ktorý priamo poskytuje DHA a niektoré prípravky aj dostatočné množstvo EPA.

Príznaky nedostatku omega-3

Nedostatok omega-3 nie je úplne jednoznačnou záležitosťou, pretože skutočný nedostatok je u zdravých ľudí veľmi zriedkavý. Podľa NIH sa klasický nedostatok esenciálnych mastných kyselín vyskytuje predovšetkým v špecifických klinických situáciách, napríklad pri niektorých poruchách vstrebávania alebo pri nedostatočnom príjme mastných kyselín.

Pri nedostatku sa môže objaviť suchá, šupinatá pokožka alebo červená, opuchnutá a svrbivá kožná vyrážka. Tieto prejavy však nemožno považovať za výlučné príznaky nedostatku, takže samy osebe nedokazujú, že má človek v organizme málo omega-3.

Priaznivé účinky omega-3 mastných kyselín

Keď sa niekto pýta, na čo je omega-3 vlastne dobrá, odpoveď sa neobmedzuje len na tvrdenie, že prospieva srdcu. Omega-3 mastné kyseliny sú dôležitou súčasťou bunkových membrán a podieľajú sa na viacerých biologických procesoch súvisiacich s fungovaním nervového systému, zraku, kardiovaskulárneho systému a imunitného systému.

Srdce a cievy

Jednou z najviac skúmaných oblastí omega-3 mastných kyselín je ich súvislosť so zdravím srdca a ciev. EPA a DHA môžu napríklad ovplyvňovať hladinu triglyceridov v krvi a pri vyššom príjme omega-3 bolo pozorované výrazné zníženie ich hladiny. Je však dôležité zdôrazniť, že to neznamená, že jedna kapsula sama osebe zabráni vzniku srdcových ochorení.

EPA a DHA môžu znižovať hladinu triglyceridov, zatiaľ čo ich úloha v prevencii kardiovaskulárnych príhod je oveľa komplexnejšia. Výživové doplnky s omega-3 preto nemožno považovať za univerzálny prostriedok na liečbu alebo prevenciu srdcových ochorení.

Očné problémy

DHA sa vo vysokej koncentrácii nachádza v sietnici, teda v nervovej vrstve oka, a preto má z biologického hľadiska dôležitú úlohu aj pri zraku. Skúmalo sa najmä to, či môže dopĺňanie omega-3 pomôcť pri syndróme suchého oka. Podľa výskumov môže omega-3 zlepšiť príznaky suchého oka.(2)

Vývoj plodu a dojčaťa

Počas tehotenstva je mimoriadne dôležitý primeraný príjem živín, vrátane DHA. DHA zohráva úlohu pri vývoji mozgu a očí plodu a v poslednom trimestri tehotenstva sa vo veľkom množstve ukladá práve v týchto tkanivách.

Ak má organizmus dostatočné množstvo mastných kyselín s dlhým reťazcom, môže to súvisieť so znížením rizika predčasného pôrodu. Odborné odporúčania preto počas tehotenstva zdôrazňujú aj konzumáciu primeraného množstva rýb a morských plodov s nízkym obsahom ortuti.

Depresia a úzkosť

Vzťah medzi duševným zdravím a omega-3 je v poslednom období často skúmanou oblasťou. V súčasnosti sa zdá, že z hľadiska depresívnych príznakov môže byť významná predovšetkým EPA. Výskumy naznačujú, že prípravky bohaté na EPA môžu byť užitočné ako doplnok k antidepresívnej liečbe.

Kognitívne schopnosti

Keďže DHA je jednou z dôležitých štrukturálnych mastných kyselín mozgu, môže vzniknúť otázka, či jej dopĺňanie dokáže zlepšiť pamäť, pozornosť alebo iné kognitívne schopnosti. Podľa výskumov môže byť za určitých okolností prínos pre kognitívne funkcie reálny, najmä ak je denná dávka DHA+EPA najmenej 450 mg. To však neznamená, že automaticky zlepší schopnosť učiť sa alebo sústrediť sa u každého človeka.

Zápalové procesy

Esenciálne mastné kyseliny sa podieľajú aj na regulácii zápalových procesov. EPA a DHA sú prekurzormi lipidových mediátorov, ktoré môžu zohrávať úlohu napríklad pri regulácii zápalovej odpovede a jej ukončovaní. Je dôležité zdôrazniť, že omega-3 nie je protizápalový liek, ale živina, ktorá má svoju úlohu pri regulácii zápalových procesov, ak je v organizme prítomná v primeranom množstve a kvalite.(3)

V čom sa nachádza omega-3?

Najlepším spôsobom zabezpečenia príjmu omega-3 je vo všeobecnosti pestrá strava. Záleží však na tom, aký zdroj si vyberieme, pretože jednotlivé potraviny obsahujú odlišné omega-3 mastné kyseliny.

Ryby a morské plody bohaté na omega-3

Medzi najlepšie prirodzené zdroje EPA a DHA patria tučné ryby. Patrí medzi ne napríklad losos, sardinky, makrela a sleď. Tieto potraviny poskytujú organizmu EPA a DHA priamo, takže nie sme odkázaní na ich premenu z ALA.

Pravidelná konzumácia rýb preto môže byť v mnohých prípadoch praktickejším riešením než používanie výlučne kapsúl s omega-3. Počas tehotenstva je však vzhľadom na možné zaťaženie ortuťou obzvlášť dôležité vyberať vhodné druhy rýb.

Rastlinné zdroje omega-3

Aj v rastlinnej strave nájdeme množstvo dobrých zdrojov omega-3. Ľanové semienka a ľanový olej, chia semienka, vlašské orechy, ako aj niektoré rastlinné oleje obsahujú významné množstvo ALA. Dôležitým rozdielom je, že tieto zdroje poskytujú najmä ALA, zatiaľ čo EPA a DHA z rýb prijíma organizmus priamo. Časť ALA sa síce môže premeniť na EPA a DHA, tento proces je však obmedzený.

Koľko omega-3 potrebujeme denne?

Pri omega-3 nie je určenie dennej potreby také jednoduché ako napríklad pri niektorých vitamínoch. Oficiálne odporúčania rozlišujú medzi ALA a omega-3 mastnými kyselinami s dlhým reťazcom, teda EPA a DHA.

Podľa amerického National Institutes of Health (NIH) bolo konkrétne odporúčané denné množstvo stanovené iba pre ALA, nie však pre EPA a DHA. Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) zároveň považuje denný príjem 250 mg EPA+DHA pre dospelých za primeraný.(4)

Denná dávka omega-3 podľa veku

Primeraný denný príjem ALA sa líši podľa veku a pohlavia.

  • U dojčiat 0,5 gramu, vo veku 1–3 rokov 0,7 gramu.
  • Vo veku 4–8 rokov 0,9 gramu.
  • U chlapcov vo veku 9–13 rokov sa odporúča 1,2 gramu ALA denne, u dievčat 1 gram.
  • U chlapcov vo veku 14–18 rokov 1,6 gramu, u dievčat 1,1 gramu.
  • U dospelých mužov je primeraný príjem taktiež 1,6 gramu, u žien 1,1 gramu.
  • Počas tehotenstva je to 1,4 gramu a počas dojčenia 1,3 gramu ALA denne.

Je však dôležité, že tieto hodnoty sa vzťahujú na ALA, a nie na to, že by bolo potrebné každý deň prijať takéto množstvo EPA a DHA. V prípade EPA a DHA sa odporúčania stanovujú odlišne.

Aj pri deťoch je dôležité rozlišovať medzi jednotlivými mastnými kyselinami. NIH nestanovil samostatné odporúčanie pre EPA a DHA pre všetky vekové skupiny, EFSA však odporúča pre dojčatá staršie ako 6 mesiacov a malé deti do 2 rokov primeraný príjem 100 mg DHA denne. Pri téme omega-3 pre deti preto nie je vhodné uvádzať jednu univerzálnu dávku: dôležitý je vek, strava aj obsah EPA a DHA v konkrétnom prípravku.

Kedy môže byť potrebný výživový doplnok?

Táto otázka môže vzniknúť najmä vtedy, ak niekto pravidelne nekonzumuje potraviny bohaté na omega-3, predovšetkým tučné ryby. U človeka, ktorý sa stravuje pestro, prijíma dostatok ALA z rastlinných zdrojov a pravidelne konzumuje ryby alebo iné morské plody, nemusí byť užívanie kapsúl automaticky potrebné.

Iná situácia môže nastať napríklad u ľudí, ktorí vôbec nejedia ryby ani morské plody. Alternatívou pre nich môžu byť už spomínané prípravky z rias, pretože priamo obsahujú DHA a niektoré produkty aj EPA.

Pri určitých zdravotných stavoch – napríklad pri vysokej hladine triglyceridov – môžu byť odporúčané aj výrazne vyššie dávky, to už však rozhodne nepatrí do kategórie bežného užívania výživových doplnkov. Vysokodávkové prípravky na liečbu zvýšenej hladiny triglyceridov, ktoré sú viazané na lekársky predpis, sa používajú výlučne pod lekárskym dohľadom.

Na čo si dať pozor pri výbere výživového doplnku s omega-3?

Najdôležitejším údajom je obsah EPA a DHA v prípravku. Typický doplnok s rybím olejom môže napríklad obsahovať približne 1000 mg rybieho oleja, z čoho môže pochádzať približne 180 mg EPA a 120 mg DHA, medzi jednotlivými produktmi však môžu byť výrazné rozdiely. Pri nákupe je preto vždy vhodné sledovať množstvo EPA a DHA, a nie iba celkové množstvo rybieho oleja.

Dôležité je aj to, v akej forme sa omega-3 nachádza. Prípravky môžu obsahovať omega-3 vo forme prirodzených triglyceridov, reesterifikovaných triglyceridov, etylesterov alebo fosfolipidov. V ich vstrebávaní môžu existovať rozdiely, všetky tieto formy však dokážu zvýšiť hladinu EPA a DHA v krvi.

Rybí olej, krilový olej alebo omega-3 z rias?

Omega-3 z rybieho oleja je najznámejším výživovým doplnkom a vo všeobecnosti poskytuje EPA aj DHA. Krilový olej tiež obsahuje tieto mastné kyseliny, najmä vo forme fosfolipidov. Podľa niektorých výskumov môže byť biologická dostupnosť omega-3 obsiahnutých v krilovom oleji o niečo lepšia, iné štúdie to však jednoznačne nepotvrdili.(5)

Varianta z rias môže byť obzvlášť vhodným riešením pre ľudí, ktorí nekonzumujú ryby. Prípravky z rias zvyčajne obsahujú DHA a niektoré produkty aj EPA. Zaujímavosťou je, že pôvodným zdrojom EPA a DHA v oceáne sú samotné mikroriasy, pretože ryby tieto mastné kyseliny hromadia prostredníctvom potravinového reťazca.

Užívanie omega-3

Pri užívaní prípravku nie sú stanovené žiadne osobitné obmedzenia. Odporúča sa užívať ho počas jedla alebo v súvislosti s jedlom, najmä s pokrmom, ktorý obsahuje určité množstvo tuku. To môže pomôcť znížiť tráviace ťažkosti. Pri užívaní kapsúl sa totiž môže objaviť rybia pachuť, grganie, pálenie záhy, nevoľnosť alebo iné tráviace ťažkosti. Väčšinou ide o mierne vedľajšie účinky.

Je tiež vhodné pamätať na to, že vysoká dávka nemusí nevyhnutne znamenať väčší zdravotný prínos. U dospelých sa dlhodobý príjem maximálne približne 5 gramov EPA+DHA denne z výživových doplnkov vo všeobecnosti považuje za bezpečný, napriek tomu sa neodporúča užívať zbytočne vysoké množstvá.

Omega-3 mastné kyseliny zohrávajú dôležitú úlohu vo fungovaní organizmu – od kardiovaskulárneho systému cez nervový systém až po zrak. Užívanie výživového doplnku nie je povinné pre každého, ale pre ľudí, ktorí konzumujú málo rýb alebo majú málo pestrú stravu, môže byť ich dopĺňanie dôležité. Jednoznačné príznaky nedostatku sa v podstate nevyskytujú, pri suchej pokožke však môže byť vhodné venovať pozornosť aj tomuto faktoru. Dôležitý je tiež správny výber výživového doplnku, pretože záleží aj na tom, z akého zdroja omega-3 pochádza.

Vedecké zdroje:

  1. https://link.springer.com/article/10.1007/s11883-004-0087-5
  2. https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/29883769/
  3. https://www.researchgate.net/publication/362416212_Efficacy_of_the_omega-3_fatty_acids_supplementation_on_inflammatory_biomarkers_An_umbrella_meta-analysis
  4. https://www.nccih.nih.gov/health/omega3-supplements-what-you-need-to-know
  5. https://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S2590157524007685

Často kladené otázky

1. Na čo je omega-3 dobrá?

Omega-3 mastné kyseliny zohrávajú dôležitú úlohu pri stavbe bunkových membrán, ako aj pri správnom fungovaní kardiovaskulárneho systému, nervového systému a zraku. Účinky omega-3 sa skúmajú vo viacerých oblastiach, dôkazy o jednotlivých zdravotných prínosoch však nie sú vo všetkých prípadoch rovnako presvedčivé.

2. Aký je rozdiel medzi EPA a DHA?

EPA a DHA sú obe omega-3 mastné kyseliny s dlhým reťazcom, v organizme však plnia rozdielne úlohy. DHA sa nachádza vo veľkom množstve najmä v mozgu a sietnici, zatiaľ čo EPA je okrem iného prekurzorom molekúl, ktoré sa podieľajú na regulácii zápalových procesov.

3. Aké môžu byť príznaky nedostatku omega-3?

Skutočný nedostatok esenciálnych mastných kyselín je zriedkavý a vyskytuje sa predovšetkým v špecifických zdravotných situáciách. Pri potvrdenom nedostatku sa môže objaviť suchá, šupinatá pokožka alebo červená, opuchnutá a svrbivá kožná vyrážka, tieto prejavy však samy osebe nedokazujú nedostatok omega-3.

4. Ktorá kapsula s omega-3 je najlepšia?

Neexistuje jedna kapsula s omega-3, ktorá by bola najlepšia pre každého. Pri výbere je vhodné sledovať predovšetkým presné množstvo EPA a DHA v prípravku, zdroj, z ktorého pochádzajú, a formu, v akej sú mastné kyseliny prítomné.

5. V čom sa nachádza omega-3?

ALA sa nachádza predovšetkým v ľanových a chia semienkach, vlašských orechoch, ako aj v ľanovom, sójovom a repkovom oleji. Na EPA a DHA sú bohaté najmä tučné morské ryby, ako sú losos, makrela, sleď a sardinky. Vo forme výživových doplnkov sú dostupné aj rybí olej, krilový olej a omega-3 olej z rias.

6. Ako dlho možno omega-3 užívať?

Výživové doplnky s omega-3 možno užívať aj dlhodobo, potrebné množstvo a opodstatnenosť ich užívania sa však môžu u jednotlivých ľudí líšiť. Pri vysokých dávkach je obzvlášť dôležitá konzultácia s lekárom, pretože doplnky s omega-3 môžu vzájomne pôsobiť s liekmi a pri vyššom príjme sa môže mierne zvýšiť aj riziko fibrilácie predsiení.