Mnohé ženy si neuvedomujú, že hormonálne zmeny spojené s menopauzou sa môžu začať oveľa skôr, než očakávajú. Aj aktívna žena vo veku 35 až 40 rokov, ktorá pracuje, stará sa o rodinu a vedie bežný život, môže pociťovať návaly tepla, nepravidelný menštruačný cyklus či výkyvy nálad.

Tieto príznaky nemusia automaticky znamenať menopauzu. Veľmi často ide o obdobie nazývané perimenopauza, teda prechodnú fázu pred menopauzou. V niektorých prípadoch však môžu signalizovať aj predčasnú menopauzu alebo predčasné zlyhávanie vaječníkov.

To, kedy sa hormonálne zmeny začnú, závisí od viacerých faktorov – od genetiky cez zdravotný stav až po životný štýl. V tomto článku sa pozrieme na najčastejšie príčiny, príznaky aj možnosti diagnostiky a liečby.

Čo sa považuje za predčasnú menopauzu?

Menopauza je oficiálne diagnostikovaná vtedy, keď žena nemá menštruáciu počas 12 po sebe nasledujúcich mesiacov.

O predčasnej menopauze hovoríme v prípade, ak nastane pred dovŕšením 45. roku života. Ak sa činnosť vaječníkov ukončí ešte pred 40. rokom života, odborníci používajú označenie predčasné zlyhávanie vaječníkov (Primary Ovarian Insufficiency – POI). (1)

Prirodzená menopauza pritom nastáva v priemere okolo 51. roku života.

Predčasná menopauza neznamená iba skorší koniec reprodukčného obdobia. Dlhodobý nedostatok estrogénu môže zvýšiť riziko viacerých zdravotných komplikácií, medzi ktoré patria:

• osteoporóza,
• srdcovo-cievne ochorenia,
• poruchy nálady,
• niektoré neurologické ochorenia.

Podľa odborných štúdií sa POI vyskytuje približne u 1 % žien mladších ako 40 rokov. Predčasná menopauza pred 45. rokom života postihuje približne 5 % žien, hoci niektoré epidemiologické analýzy uvádzajú aj vyšší výskyt v závislosti od použitej metodiky.

Perimenopauza a menopauza – aký je medzi nimi rozdiel?

Pojmy perimenopauza a menopauza sa často zamieňajú, nejde však o to isté.

Perimenopauza predstavuje prechodné obdobie, počas ktorého sa hormonálna aktivita vaječníkov postupne mení. Produkcia estrogénu kolíše, menštruačný cyklus sa stáva nepravidelným, no žena ešte stále menštruuje.

Toto obdobie môže trvať niekoľko rokov – najčastejšie 4 až 8 rokov, pričom jeho dĺžka je veľmi individuálna.

Práve počas perimenopauzy sa najčastejšie objavujú:

• návaly tepla,
• nočné potenie,
• poruchy spánku,
• výkyvy nálad,
• problémy so sústredením,
• zhoršenie pamäti,
• nepravidelný menštruačný cyklus.

Naopak, menopauza označuje konkrétny okamih, keď žena nemala menštruáciu počas 12 po sebe nasledujúcich mesiacov.

U žien s POI je zároveň vyššie riziko vzniku srdcovo-cievnych ochorení, osteoporózy a niektorých autoimunitných ochorení. (2)

Najčastejšie príčiny predčasnej menopauzy

Predčasná menopauza nevzniká z jednej konkrétnej príčiny. Vo väčšine prípadov ide o kombináciu genetických, hormonálnych, imunitných a environmentálnych faktorov.

Genetická predispozícia

Ak sa predčasná menopauza vyskytla u matky alebo sestier, je vyššia pravdepodobnosť, že sa objaví aj u ďalších žien v rodine.

Výskumy naznačujú, že približne 20 až 30 % prípadov má genetický pôvod. (3)

V takýchto prípadoch dochádza buď k rýchlejšiemu úbytku folikulov vo vaječníkoch, alebo sa hormonálna regulácia reprodukčného systému vyčerpá skôr.

Riziko zvyšujú aj niektoré genetické poruchy, napríklad:

• Turnerov syndróm,
• mozaicizmus X chromozómu,
• ďalšie chromozomálne odchýlky.

Autoimunitné ochorenia

Pri autoimunitných ochoreniach môže imunitný systém napádať aj tkanivo vaječníkov, čím postupne narúša ich hormonálnu funkciu. (4)

Autoimunitný pôvod sa potvrdí približne u 4 až 20 % žien s POI.

Najčastejšie sa predčasná menopauza spája s ochoreniami, ako sú:

• Hashimotova tyreoiditída,
• celiakia,
• autoimunitné ochorenia nadobličiek.

Na hormonálnu rovnováhu môžu vplývať aj:

• znížená funkcia štítnej žľazy,
• inzulínová rezistencia,
• zvýšená hladina prolaktínu,
• poruchy činnosti nadobličiek.

Tieto ochorenia môžu narušiť ovuláciu aj pravidelnosť menštruačného cyklu.

Lekárske zákroky a onkologická liečba

Niektoré medicínske zákroky môžu poškodiť funkciu vaječníkov a viesť k predčasnej menopauze.

Patria medzi ne:

• chemoterapia,
• rádioterapia,
• čiastočné alebo úplné odstránenie vaječníkov,
• operácie endometriózy zasahujúce do tkaniva vaječníkov.

Najmä chemoterapia poškodzuje rýchlo sa deliace bunky, medzi ktoré patria aj folikuly vo vaječníkoch. Riziko vzniku POI po chemoterapii sa podľa štúdií pohybuje približne od 9 do 40 %, v závislosti od typu použitej liečby. (5)

Najčastejšie príčiny predčasnej menopauzy

Životný štýl

Moderný životný štýl môže výrazne ovplyvniť hormonálnu rovnováhu ženy. Chronický stres, nedostatok spánku, fajčenie či nevhodná strava síce nie sú priamou príčinou perimenopauzy alebo menopauzy, môžu však urýchliť pokles funkcie vaječníkov a zhoršiť priebeh hormonálnych zmien.

Medzi najvýznamnejšie rizikové faktory patria:

Fajčenie

Fajčenie patrí medzi najlepšie zdokumentované rizikové faktory predčasnej menopauzy. Štúdie ukazujú, že menopauza môže u fajčiarok nastať o 1 až 2 roky skôr ako u nefajčiarok. Toxické látky obsiahnuté v cigaretovom dyme urýchľujú zánik folikulov vo vaječníkoch.

Chronický stres

Dlhodobo zvýšená hladina stresového hormónu kortizolu ovplyvňuje fungovanie osi hypotalamus – hypofýza – vaječníky. Výsledkom môžu byť nepravidelné cykly, poruchy ovulácie a výraznejšie príznaky perimenopauzy.

Veľmi nízka telesná hmotnosť alebo intenzívny šport

Ak organizmus nemá dostatok energie, prirodzene obmedzuje reprodukčné funkcie. Extrémne diéty, nízky podiel telesného tuku alebo nadmerná fyzická záťaž môžu viesť k vynechávaniu ovulácie aj menštruácie.

Keď príčina nie je známa

Približne 60 až 70 % prípadov predčasnej menopauzy nemá jednoznačne identifikovateľnú príčinu. Lekári hovoria o idiopatickej forme, čo znamená, že napriek dôkladným vyšetreniam nie je možné určiť presný dôvod zlyhávania vaječníkov.

To zároveň naznačuje, že proces starnutia ženských reprodukčných orgánov ešte stále nie je úplne preskúmaný.

Príznaky predčasnej menopauzy a perimenopauzy

Prvé príznaky sa zvyčajne neobjavia zo dňa na deň. Väčšina žien si najskôr všimne jemné zmeny menštruačného cyklu alebo nálady, ktoré sa postupne stávajú výraznejšími.

Zmeny menštruačného cyklu

Menštruačný cyklus býva jedným z prvých ukazovateľov hormonálnych zmien.

Typické sú:

• dlhšie alebo kratšie cykly,
• veľmi slabé krvácanie,
• vynechávanie menštruácie,
• nepravidelné krvácanie,
• zmeny intenzity menštruácie.

Počas perimenopauzy hladina estrogénu výrazne kolíše a hladina FSH sa postupne zvyšuje. Nepravidelnosť cyklu môže predchádzať menopauze aj niekoľko rokov.

Psychické a neurologické príznaky

Estrogén ovplyvňuje nielen reprodukčný systém, ale aj fungovanie mozgu. Podieľa sa na regulácii serotonínu, dopamínu aj mechanizmov riadiacich spánok a telesnú teplotu.

Preto sa počas perimenopauzy často objavujú:

• úzkosť,
• podráždenosť,
• výkyvy nálad,
• problémy so sústredením,
• zhoršenie krátkodobej pamäti,
• nespavosť,
• pocit psychického vyčerpania.

Mnohé ženy opisujú typický jav označovaný ako brain fog – pocit zahmleného myslenia, zabúdania alebo zníženej koncentrácie.

Fyzické príznaky

Pokles estrogénu ovplyvňuje prakticky celý organizmus.

Najčastejšie sa objavujú:

Návaly tepla a nočné potenie

Ide o jeden z najtypickejších príznakov perimenopauzy. Pokles estrogénu spôsobuje vyššiu citlivosť centra termoregulácie v mozgu, čo vedie k náhlym pocitom horúčavy.

Suchosť pošvy

Sliznica pošvy sa stenčuje, stráca pružnosť aj prirodzenú vlhkosť. Výsledkom môže byť diskomfort, pálenie alebo bolestivý pohlavný styk.

Znížené libido

Za pokles sexuálnej túžby môžu hormonálne zmeny, únava, poruchy spánku aj psychické faktory.

Rednutie vlasov

Niektoré ženy pozorujú zvýšené vypadávanie vlasov alebo ich zhoršenú kvalitu.

Bolesť kĺbov a svalov

Estrogén má protizápalové účinky. Jeho pokles môže prispievať k bolestiam pohybového aparátu a pocitu celkovej stuhnutosti.

Chronická únava

Únava býva kombináciou hormonálnych zmien, nekvalitného spánku a psychického vyčerpania.

Tieto príznaky nie sú “iba v hlave”. Ide o prirodzený dôsledok hormonálnych zmien, ktoré prebiehajú počas perimenopauzy a menopauzy.

Dlhodobé dôsledky predčasnej menopauzy

Najväčším problémom predčasnej menopauzy nie sú samotné nepríjemné príznaky, ale dlhodobý nedostatok estrogénu.

Ak žena vstúpi do menopauzy napríklad vo veku 38 rokov, jej organizmus zostáva bez prirodzenej ochrany estrogénom viac ako desať rokov dlhšie ako u väčšiny žien.

To môže zvýšiť riziko:

• osteoporózy,
• zlomenín kostí,
• srdcovo-cievnych ochorení,
• depresie a úzkostných porúch,
• demencie a zhoršenia kognitívnych funkcií.

Práve preto odborné spoločnosti odporúčajú ženám s predčasným zlyhávaním vaječníkov hormonálnu substitučnú liečbu, pokiaľ na ňu neexistujú zdravotné kontraindikácie.

V tomto prípade nejde iba o zmiernenie nepríjemných príznakov, ale aj o dôležitú prevenciu budúcich zdravotných komplikácií.

Diagnostika perimenopauzy a predčasnej menopauzy

Stanovenie diagnózy nie je založené na jedinom laboratórnom výsledku. Lekár posudzuje celkový zdravotný stav ženy, jej vek, príznaky, pravidelnosť menštruačného cyklu a výsledky viacerých vyšetrení.

Počas perimenopauzy sa totiž hladiny hormónov prirodzene menia zo dňa na deň, preto je potrebné interpretovať výsledky vždy v súvislosti s klinickými príznakmi.

Diagnostika zvyčajne zahŕňa kombináciu laboratórnych vyšetrení, gynekologického vyšetrenia a ultrazvuku.

Laboratórne vyšetrenia

FSH (folikulostimulačný hormón)

FSH patrí medzi najdôležitejšie ukazovatele funkcie vaječníkov.

Keď vaječníky produkujú menej estrogénu, hypofýza sa snaží ich stimulovať zvýšenou tvorbou FSH.

Pri predčasnej menopauze býva jeho hladina dlhodobo zvýšená.

Za podozrivú sa často považuje hodnota nad 25 mIU/ml, diagnózu však nemožno stanoviť na základe jediného odberu. Vyšetrenie sa zvyčajne opakuje s odstupom niekoľkých týždňov.

Estradiol (E2)

Estradiol je hlavnou formou estrogénu počas reprodukčného obdobia.

Jeho nízka hladina môže naznačovať zníženú funkciu vaječníkov.

Počas perimenopauzy však môže byť jeho koncentrácia veľmi kolísavá – jeden mesiac vysoká a o niekoľko týždňov výrazne nižšia. Preto samotný estradiol nestačí na potvrdenie diagnózy.

AMH (anti-Mülleriánsky hormón)

AMH poskytuje informáciu o tzv. ovariálnej rezerve, teda o počte zostávajúcich folikulov vo vaječníkoch.

Nízka hodnota naznačuje zníženú zásobu vajíčok, neznamená však automaticky menopauzu.

Vyšetrenie AMH pomáha najmä pri hodnotení plodnosti a celkového stavu vaječníkov.

Vyšetrenie štítnej žľazy

Keďže poruchy štítnej žľazy často spôsobujú podobné príznaky ako perimenopauza, súčasťou diagnostiky býva aj vyšetrenie:

• TSH,
• voľného T3,
• voľného T4.

Hypotyreóza môže spôsobovať únavu, nepravidelnú menštruáciu, priberanie či zhoršenú náladu.

Prolaktín

Zvýšená hladina prolaktínu môže blokovať ovuláciu a spôsobovať vynechávanie menštruácie.

Jeho vyšetrenie pomáha vylúčiť inú hormonálnu príčinu porúch menštruačného cyklu.

Dôležité: Diagnóza predčasnej menopauzy alebo predčasného zlyhávania vaječníkov sa zvyčajne stanovuje až po opakovane zvýšených hodnotách FSH v kombinácii s dlhodobými poruchami menštruačného cyklu.

Ultrazvukové a ďalšie vyšetrenia

Gynekologický ultrazvuk poskytuje cenné informácie o stave vaječníkov.

Lekár hodnotí:

• veľkosť vaječníkov,
• počet antrálnych folikulov,
• prípadné cysty,
• známky endometriózy,
• prítomnosť syndrómu polycystických ovárií (PCOS).

Pri predčasnom zlyhávaní vaječníkov bývajú vaječníky menšie a obsahujú len veľmi málo dozrievajúcich folikulov.

V niektorých prípadoch môže lekár odporučiť aj genetické vyšetrenia, napríklad:

• karyotyp,
• vyšetrenie génu FMR1,

najmä ak sa podozrenie na POI objaví pred 30. rokom života alebo sa ochorenie vyskytuje v rodine.

Najčastejšie mýty o perimenopauze a predčasnej menopauze

Okolo hormonálnych zmien koluje množstvo nepresných informácií, ktoré môžu zbytočne vyvolávať obavy alebo naopak oddialiť návštevu lekára.

Mýtus 1: Jeden hormonálny profil stačí na potvrdenie menopauzy

Nie.

Počas perimenopauzy hladiny hormónov výrazne kolíšu. Spoľahlivá diagnóza si vyžaduje opakované laboratórne vyšetrenia a zohľadnenie klinických príznakov.

Mýtus 2: Nízke AMH znamená menopauzu

Nie.

AMH vyjadruje veľkosť ovariálnej rezervy, nie aktuálnu hormonálnu aktivitu.

Aj žena s nízkym AMH môže pravidelne ovulovať a mať menštruačný cyklus.

Mýtus 3: Vo veku okolo 30 rokov nemôžem byť v menopauze

Žiaľ, môže sa to stať.

Predčasné zlyhávanie vaječníkov postihuje približne 1 % žien mladších ako 40 rokov.

Hoci ide o pomerne zriedkavý stav, nemožno ho vylúčiť iba na základe veku.

Mýtus 4: Ak mi občas vynechá menštruácia, určite ide o menopauzu

Nie vždy.

Nepravidelný cyklus môže súvisieť aj s:

• chronickým stresom,
• výrazným úbytkom hmotnosti,
• ochoreniami štítnej žľazy,
• vysokou hladinou prolaktínu,
• intenzívnym športovým zaťažením,
• akútnym ochorením.

Preto je vždy vhodné absolvovať odborné vyšetrenie.

Liečba predčasnej menopauzy

Predčasná menopauza neznamená koniec aktívneho života. Moderná medicína dnes ponúka viacero možností, ako zmierniť nepríjemné príznaky a zároveň znížiť riziko dlhodobých zdravotných komplikácií.

Liečba sa vždy prispôsobuje individuálnym potrebám ženy a závisí od:

• veku,
• príčiny ochorenia,
• intenzity príznakov,
• plánovania tehotenstva,
• celkového zdravotného stavu,
• možných kontraindikácií hormonálnej liečby.

Hormonálna substitučná liečba (HRT)

Hormonálna substitučná liečba patrí medzi najčastejšie odporúčané postupy pri predčasnej menopauze.

Jej cieľom nie je iba zmierniť nepríjemné príznaky, ale tiež nahradiť estrogén, ktorý organizmus stratil výrazne skôr, než je prirodzené.

Medzi hlavné prínosy HRT patria:

• zmiernenie návalov tepla,
• obmedzenie nočného potenia,
• kvalitnejší spánok,
• ochrana kostí pred osteoporózou,
• zníženie rizika srdcovo-cievnych ochorení,
• podpora zdravia pošvovej sliznice,
• zlepšenie nálady a kognitívnych funkcií.

Liečba môže mať formu:

• tabliet,
• náplastí,
• gélov,
• vaginálnych prípravkov.

V súčasnosti sa čoraz častejšie používajú nízkodávkové bioidentické hormóny, ktorých bezpečnostný profil je priaznivejší než pri starších typoch hormonálnej liečby.

O vhodnosti HRT však vždy rozhoduje gynekológ na základe individuálneho zdravotného stavu pacientky.

Nehormonálna liečba perimenopauzy a predčasnej menopauzy

Nie každá žena môže alebo chce podstúpiť hormonálnu substitučnú liečbu. V niektorých prípadoch – napríklad pri určitých onkologických ochoreniach alebo iných zdravotných kontraindikáciách – nie je hormonálna terapia vhodná. Našťastie existujú aj nehormonálne možnosti, ktoré dokážu zmierniť viaceré nepríjemné príznaky.

Pri výrazných návaloch tepla môžu lekári odporučiť niektoré lieky pôvodne určené na liečbu iných ochorení, ktoré sa osvedčili aj pri zvládaní menopauzálnych ťažkostí.

Medzi ne patria napríklad:

• selektívne inhibítory spätného vychytávania serotonínu (SSRI),
• inhibítory spätného vychytávania serotonínu a noradrenalínu (SNRI), napríklad venlafaxín,
• gabapentín,
• klonidín.

Pri vaginálnej suchosti môžu pomôcť lokálne estrogénové prípravky alebo hydratačné gély a krémy s obsahom kyseliny hyalurónovej.

Niektoré ženy siahajú aj po prírodných doplnkoch výživy, ako sú:

• sójové izoflavóny,
• ľanové semienka,
• vitex jahňací (drmek obyčajný),
• fytoestrogény rastlinného pôvodu.

Ich účinnosť sa však môže u jednotlivých žien výrazne líšiť. Pred začatím užívania výživových doplnkov je preto vhodné poradiť sa s lekárom alebo lekárnikom, najmä ak žena užíva inú liečbu.

Prečo je pri perimenopauze dôležitá zmena životného štýlu?

Hoci perimenopauza predstavuje prirodzenú súčasť života ženy, správne nastavený životný štýl dokáže výrazne ovplyvniť intenzitu jej príznakov aj dlhodobé zdravie.

Vyvážená strava

Jedným z najdôležitejších pilierov je kvalitná a pestrá strava.

Odporúča sa zamerať najmä na:

• dostatočný príjem vápnika,
• vitamín D na podporu zdravia kostí,
• kvalitné bielkoviny,
• zdravé tuky bohaté na omega-3 mastné kyseliny,
• dostatok zeleniny a ovocia,
• celozrnné obilniny.

Naopak, vhodné je obmedziť:

• nadmernú konzumáciu alkoholu,
• sladkosti,
• vysoko spracované potraviny,
• nadbytok jednoduchých cukrov.

Pravidelné stravovanie zároveň pomáha udržiavať stabilnú hladinu cukru v krvi, čo môže pozitívne vplývať na energiu aj hormonálnu rovnováhu.

Pravidelný pohyb

Pohyb patrí medzi najúčinnejšie nefarmakologické spôsoby zvládania príznakov perimenopauzy.

Ideálna kombinácia zahŕňa:

• silový tréning na udržanie kostnej hmoty a svalov,
• aeróbnu aktivitu na podporu zdravia srdca,
• jogu alebo pilates na zlepšenie flexibility,
• pravidelné prechádzky.

Odborné odporúčania hovoria o minimálne 150 minútach stredne intenzívnej fyzickej aktivity týždenne.

Dôležité je však nájsť rovnováhu. Nadmerne intenzívne tréningy môžu zvyšovať hladinu kortizolu, ktorý môže hormonálne zmeny ešte zhoršovať.

Zvládanie stresu

Chronický stres patrí medzi faktory, ktoré môžu zosilňovať mnohé príznaky perimenopauzy.

Pomôcť môžu napríklad:

• dychové cvičenia,
• mindfulness,
• meditácia,
• kvalitný spánok,
• pobyt v prírode,
• pravidelný relax.

Aj malé každodenné návyky môžu mať pozitívny vplyv na hormonálnu rovnováhu aj psychickú pohodu.

Perimenopauza a plodnosť

Jednou z najcitlivejších tém je otázka plodnosti.

Hoci sa počas perimenopauzy plodnosť postupne znižuje, tehotenstvo je stále možné. Ovulácia sa síce stáva nepravidelnou, no úplne nezaniká.

Aj ženy s predčasným zlyhávaním vaječníkov môžu vo výnimočných prípadoch spontánne otehotnieť. Odhaduje sa, že prirodzené otehotnenie sa podarí približne 5 až 10 % žien s POI, pretože funkcia vaječníkov môže byť prechodne zachovaná.

Ak prirodzené otehotnenie nie je možné, moderná reprodukčná medicína ponúka viacero riešení, napríklad:

• asistovanú reprodukciu (IVF),
• darcovské vajíčka,
• kryokonzerváciu embryí alebo vajíčok v individuálnych prípadoch.

Rozhodnutie o ďalšom postupe by malo vždy prebiehať po konzultácii s gynekológom alebo špecialistom na reprodukčnú medicínu.

Netreba zabúdať ani na psychickú stránku celej situácie. Diagnóza predčasnej menopauzy môže byť emocionálne náročná. Veľkú pomoc môžu predstavovať psychologické poradenstvo, podporné skupiny alebo partnerská terapia.

Záver

Perimenopauza je prirodzené prechodné obdobie, počas ktorého sa ženský organizmus postupne pripravuje na menopauzu. Hormonálne zmeny môžu ovplyvniť menštruačný cyklus, psychickú pohodu, kvalitu spánku, sexuálne zdravie aj celkovú kvalitu života.

Ak sa tieto zmeny objavia vo výrazne mladšom veku, môže ísť o predčasnú menopauzu alebo predčasné zlyhávanie vaječníkov. Včasná diagnostika je v takom prípade mimoriadne dôležitá, pretože umožňuje začať vhodnú liečbu a znížiť riziko dlhodobých zdravotných komplikácií.

Dobrou správou je, že dnešná medicína ponúka široké možnosti, ako zvládnuť príznaky perimenopauzy. Hormonálna substitučná liečba, nehormonálne postupy aj zdravý životný štýl môžu významne prispieť k lepšej kvalite života.

Najdôležitejšie je počúvať svoje telo a pri pretrvávajúcich alebo neobvyklých príznakoch sa obrátiť na gynekológa. Každá žena prežíva perimenopauzu inak, preto by aj liečba mala byť vždy individuálne prispôsobená jej potrebám.

Zdroje:

https://journals.lww.com/clinicalobgyn/citation/1998/12000/the_symptoms_of_perimenopause.18.aspx

https://onlinelibrary.wiley.com/doi/abs/10.1111/j.1365-2265.2007.03073.x

https://nyaspubs.onlinelibrary.wiley.com/doi/abs/10.1196/annals.1290.011

https://www.sciencedirect.com/science/article/abs/pii/S1568997211002680

https://link.springer.com/article/10.1007/s10549-007-9745-y